Autor: Ing. Arch. Štefan Androvič – Šťuka (jar 1989)
Morfológia slovenskej krajiny s množstvom splavných vodných tokov vytvárala vynikajúce podmienky pre vodácku turistiku a tým aj pre činnosť vodných skautov. Vodný skauting bol spojený s prvopočiatkami skautingu na Slovensku. Prvé tzv. diaľkové plavby skautov na pltiach dole Váhom boli vlastne vodáckymi túrami, spojenými s akýmsi druhom putovného tábora. Prvá takáto plavba ešte uhorských skautov sa uskutočnila ešte v dňoch 4.7.-21.7.1913 z Kraľovian až po ústie Váhu do Dunaja. Akcia ostala dlho v živej pamäti skautov a v lete roku 1921 ju zopakovali trenčianski skauti plavbou pltí z Ľubochne do Komárna. Jeden z jej účastníkov, Oldrich Kočiš, napísal o tejto ceste článok – reportáž, ktorá vychádzala v slovenskom skautskom časopise Buď pripravený od č.3/1922.
Bohatá história skutočného vodného skautingu začala až v rokoch 1924/1925. V roku 1924 vznikol v Bratislave 2.oddiel skautov v rámci ZJS RČS (Zväz Junákov a Skautov republiky Československej). Pôvodne to bol „pozemný“ oddiel, ale od roku 1925 sa začal systematicky venovať vodáckej činnosti. Premenoval sa na oddiel vodných skautov „Dunajčík“ a na Slovensku sa takto stal súčasne aj jedným z prvých organizovaných oddielov vodáckeho športu vôbec. Už v tom istom roku, v dňoch 7.9.1924 až 9.6.1925 sa jeho členovia zúčastnili prvých kanoistických závodov, poriadaných Klubom čs. turistov a lyžiarov z Trenčína do Piešťan. Tento pretek sa uskutočňoval aj nasledujúcich rokoch a bratislavskí „Dunajčíci“ sa vždy pravidelne zúčastnili. Keď chlapci z oddielu dovŕšili mužný vek, v vodáckeho oddielu skautov sa stal 16.klub „Old skautov-Dunajčík“. To už boli viacerí jeho členovia zárobkovo činní a tak pomáhali aj hospodársky svoj klub zveľadiť. Na petržalskom pravom brehu Dunaja si klub vystaval vlastnú lodenicu a neskôr si obstaral aj námornú jachtu, s ktorou Dunajčíci absolvovali mnoho vodáckych ciest nielen po splavných európskych riekach, ale aj po Jadranskom, Čiernom, Egejskom a Stredozemnom mori. Z Dunajčíkov sa stali skutoční „námorníci“. Neskôr bol klub OS premenovaný na Klub vodných športov – Dunajčík /KVS/ – Bratislava, ale vždy sa hrdo hlásil ku svojej skautskej tradícii.
V roku 1928 boli Dunajčíci spoluorganizátori 1.slovenských majstrovstiev vodných skautov na trase Ľubochňa – Žilina, spolu s 3.oddielom žilinských skautov. Tento oddiel začal vodácky šport praktizovať ešte v roku 1926. Najskôr tiež ako „pozemný“ oddiel ZJS RČS, až sa postupne preformoval na špecializovaný oddiel vodných skautov. Okrem bratislavských a žilinských skautov sa kanoistike a vodnej turistike venoval aj celý rad ďalších skautov v iných mestách u špecializovaných vodáckych oddielov KČST. V Žiline to bola predovšetkým vodácka trojica skautov Boleček, Kekely a Stern. V Trenčíne prakticky celé skautské vedenie Fr.Gašparík, Št.Masaryk, Zoard Ribka, Bidla ale aj mladší skauti I.Kubo, J.Samák, Raček a ďalší. Podobne to bolo aj v Piešťanoch. Skauti mali vôbec veľmi blízky vzťah k vodným športom, hlavne k romantike vodnej turistiky.
Začiatkom roku 1929 vznikol v Bratislave už tretí oddiel vodných skautov a v marci 1929 tam už existoval Zbor vodných skautov. Do konca roku 1929 mali oddiely tohto zboru už 10 plavidiel, na ktorých do konca vodáckej sezóny 1929 uplávali na Dunaji, Váhu, Hrone a iných európskych riekach spolu 18.316 km. najlepší vodáci boli Z.Zdenek, K.Skýpala a J.Voltman. O činnosti bratislavských vodných skautov sa zmieňujú články v slovenskom skautskom časopise Buď pripravený, ročník 1925 č.13 a ročník 1929 č.3., 4. a 7..
V roku 1930 sa do dejín bratislavských Dunajčíkov ako najvýznamnejšia akcia zapísala 1.373 km dlhá diaľková plavba na kajakoch z Bratislavy do Ruščuku, pri ktorej plavbou, teda bez prenášania lodí, prekonali aj povestné , obávané katarakty “Železné vráta”. Touto technicky mimoriadne náročnou plavbou si bratislavskí vodní skauti získali ohromný rešpekt u celej domácej “námorníckej” a vodáckej verejnosti. Chlapcom – vodným skautom sa už nikto nevysmieval.
[:]