Kurz, ktorý vyšiel z iniciatívy banskobystrických a prešovských skautov a Námornej akadémie vodných skautov (NAVS)sa konal pod Klubom slovenských turistov (KST). KST je totiž držiteľom akreditácie Ministerstva školstva SR na organizovanie podobných kurzov a udeľovanie certifikátov pre budúcich inštruktorov. Pod taktovkou šiestich skúsených inštruktorov, ostrieľaných vodáčok a vodákov sme začali pekne a smelo, hneď dve hodiny po príchode na naše táborisko. Splavili sme prvých 15km, ktoré preverili úroveň a odvahu každého účastníka kurzu.
Kemping na farme „Nachbagauer Herta und Johann“, neďaleko dedinky Wildalpen, nám bol nie len domovom, ale aj východiskovým bodom všetkých našich ďalších plavení. 12 kilometrový úsek Nachbagauer – Fachwerk nebol malina, ale po niekoľkých dňoch intenzívneho pádlovania pôsobil ako povinná ranná rozcvička. Splavovali sme ho každý deň, či bolo sucho, alebo daždivo a mokro ako na rieke! Kto mal silu, nezastal na Fachwerku ale pokračoval ďalej a zážitok z divokej vody si predĺžil hoc aj na 28 km, až po dedinku Palfau.
Tento inštruktorský kurz sa skladal z niekoľkých častí. Z každodenného praktického tréningu a pádlovania na divokej vode, z cvičení vodnej záchrany a večerných teoretických prednášok na rôzne témy. Praktická príprava obsahovala tréning správnej techniky pádlovania, náklonov, prechodov cez prúd a celkového efektívneho pohybu na vode. Naučila nás ako správne sledovať terén a tok rieky, rozpoznávať náročné úseky či ako pomôcť v núdzových situáciách. Nácvik vodnej záchrany bol veľmi dôležitou súčasťou výcviku. Teoretická časť kurzu dopĺňala naše praktické skúsenosti z vody, čím sme sa každým dňom posúvali o krok ďalej.
Päť hodín denne na divokej vode nám však dalo naozaj zabrať. Počasie sa striedalo ako sa na správne horské údolie patrí a tak sme si užili slnko, dážď, búrku, silný vietor, nižší i vyšší stav rieky. Počiatočné bolesti rúk, chrbta a modriny po niekoľkých dňoch vystriedali prechladnutia či seknutie v krížoch. Drobné poranenia, či pravidelné kúpanie v sviežej alpskej vode, našu posádku však nie len otužili, ale aj utužili.
Mierne vysilení, ale vyšportovaní a plní informácií sme sa v kompletnej zostave vrátili domov. Na to aby sme sa mohli stať inštruktormi nás ešte čaká teoretická časť, nejaký ten test a diplomová práca. Modriny sa zahoja, papiere napíšu a v radoch Slovenského skautingu budeme mať verím 13 nových inštruktorov vodnej turistiky. Ďakujeme KST, Slovenskému skautingu, Lacovi Cechlárovi, všetkým organizátorom a inštruktorom za túto skvelú príležitosť! Bol to rozhodne zážitok a skúsenosť na celý život!
Bea Seberíniová – Plamo, 59.zbor Barbakan Banská Bystrica
[:]