IMG_1378

Stavali sme kajak „skin on frame“

Družinka skautov Kaktusov mala pocit, že posledné roky nič moc nerobili. Etapovky sa im vždy uprostred dakam vyparili, nevedeli začať s projektom, prosto, boli na tej nepríjemnej hrane medzi hravým skautstvom a zodpovedným roverstvom. A vtom sa rozhodli, že to zmenia. Postavia si KAJAK. Najlepšie taký, ktorý sa nepotopí hneď po položení na vodu.

Rado si spomenul, že pozná exkapitána vodných skautov Tryska (normálnym ľuďom známy aj ako Ondrej Odokienko). Nuž – „pozná“. Pred pár rokmi mu písal s podobnou žiadosťou a nebol si istý, či si Trysko vôbec pamätá, kto Rado je. Ale poveril Dvojku, aby mu napísal a hoci to trvalo o chvíľu dlhšie, ako by sa Radovi páčilo, mail so žiadosťou o odbornú pomoc odišiel.

A napodiv, hoci kurzy pri stávkovej kancelárii hovorili niečo iné, Trysko si spomenul, čo je Rado zač, a povedal nám, že na začiatku marca bude organizovať workshop Postav loď (čiže kajak. Spôsob, ako postaviť skutočnú loď, zostane obchodným tajomstvom). Takže sme mu napísali, nech sa pripraví na kaktusový nával.

Ale čo Fortúna nechcela, stalo sa, že jeden Kaktus bol chorý, jeden nemohol, iný lyžoval, ďalšiemu sa nechcelo… A napokon tento showdown skončil tak, že na stanici sa stretli iba Rado a Dvojka. Ó, a ešte prišiel ako posila Rÿťoplesk. Takže takto sme ako traja mušketieri vyrazili stať sa vodákmi.

Do Banskej Bystrice sme došli bez nepríjemností, celkom skoro – okolo štvrtej poobede. Trysko nás naložil do svojho tryskového auta a zaviezol nás na faru. Presne tak, našu loď sme mali postaviť v garáži za farou. A veru už tam bol materiál rozložený, všetko pripravené. Nepárali sme sa s tým, hneď sme chytili píly, do preglejky sme vyrezali také tie vecičky, čo sú uprostred lode, aby vedela, kadiaľ pôjdu trámy. Tiež sme zlepili samotné trámy, aby boli dostatočne dlhé, a nechali ich odpočívať, aby nám uschli. To sme už boli unavení a nakŕmení zásobami a vynikajúcim slivkovým koláčom s tryskovým doručením, tak sme si ako Kaktusi urobili pohodlie v našej izbietke. Trysko odišiel za ženou, Supo a Vosky sa tiež rozutekali do bytíku. Nechcelo sa nám ale ísť ešte spať, tak sme sa rozhodli, že počkáme na Maďarskú delegáciu o rozsahu troch skautov, čo sa chcú tiež naučiť stavať kajak. Lenže – Maďari mali prísť o desiatej, a nechodili, a nechodili. Im trysková doprava asi nič nehovorila. Odbilo jedenásť, dvanásť, Dvojka sa už pobral spať. Konečne o pol jednej nadránom došli. Mali ale smolu, uvítaciu hostinu sme medzitým celú zjedli, takže sme im iba otvorili a išli spať.

Ráno sme začali po krátkych raňajkách opracovávať zlepené trámy, aby sme ich mohli pripevniť na preglejkové čudá. Jeden odfláknutý spoj sa nám ale zdal podozrivý, takže sme si urobili ďalšie dva do zásoby. A kým uschli, opracovávali sme zvyšné.

Trámy sme v strede, kde boli zlepené, trochu obrúsili, a potom sme zobrali navoskovanú niť a nekonečným lodným uzlom ich obviazali. Bola to veľmi príjemná a upokojujúca činnosť. Už sme sa ale necítili príjemne a upokojene, keď nám pri brúsení dva trámy praskli a museli sme použiť náhradný, ktorý držal pokope skôr dobrou vôľou, než pevným spojom. Ale pustili sme sa do toho odhodlane, takže ku sklonku dňa nám v garáži hrdo spočívala hotová kostra lode. Takže sme zbalili nástroje a pobrali sa túlať sa nočným mestom.

Nevečerali sme sa v podivnej reštaurácii, kde sme zistili, že jeden Maďar vie dobre po poľsky a celý čas nám rozumel. Potom sme sa pobrali ku Voskymu, kde Supo vytiahol kroniku a mňa a Rada naučil, ako sa vedie vodácka družinka. Už sme inšpirovaní niektoré nápady vyskúšať aj tu, takže milé vĺčence, tešte sa!

V nedeľu, keď sme odchádzali, ešte na kajaku nebola látka, ale Supo sľúbil, že to tam natiahnu a o pár týždňov si môžme dať v BB rendezvous a vyskúšať si na homemade kajaku splav. Potom nám predal vodácke šatky a to už sme cestovali domov.

Dvojka

110.zbor skautov Vajnory

Orginál článok na stránke 110.zboru.