Plátené kanoe Slanica na Juraja

Konečne je to tu. Rozhodli sme sa. Ideme krstiť naše plátené kanoe SLANICA. Veď kedy by to už bolo lepšie, keď nie na sviatok nášho patróna skautov Sv. Juraja 24.4.2015?

Na Hrone sme si vybrali miesto na Šalkovskej hrádzi. Relatívne bezpečné miesto na spustenie na vodu. Všetci sme napätí. Hlavne náš hlavný konstruktér Štefan. Zaujíma nás hlavne ponor a stabilita kanoe. No a samozrejme, či nebude do kanoe tiecť a nezaplaví ho ako obec Slanicu na Oravskej priehrade, po ktorej sme ju pomenovali 😀 Záujemcov o plavbu je hodne, každý sa už teší. Držme si palce.

Ako prvý skúša kanoe Štefan. Usádza sa do kanoe sám. Vyzerá to byť v poriadku. Stabilita dobrá a rozbehol sa po hladine celkom hladko. Užíva si a my sa z brehu fascinovane pozeráme. Proti slnku sa ukazuje krásne rebrovanie Slanice a vyzerá to vskutku nádherne. Štefan priráža k brehu a do kanoe pristupuje Supo. Opäť im to celkom ide a zdá sa, že je všetko tak ako má byť. Kanoe pláva a skoro vôbec doň netečie. Zaznamenali sme len minimálne priesaky asi na dvoch miestach. V ďalšej várke štefan vystúpil a nalodil sa k Supovi Vosky … čľup … a sú vo vode. Hneď pri brehu ich prekoprclo. Skúšajú to znovu a opäť sú príliš nestabilní. Aj na tretí krát im to nevyšlo. Supo to vzdal a posiela Voskyho samého. Tentokrát už je to v poriadku a Voskymu to samému ide. Trochu mokrý, ale inak vysmiaty.

Rozložili sme zatiaľ ohník a opekáme si špekačky, slaninku a jabĺčka. Je krásny deň. Štefan sa medzičasom prestriedal s Voskym a teraz si niekde pádluje hore prúdom aj so Supom a Štafenovou manželkou na pálave. Kto pôjde ďalší? Odvážil sa jeleň. Najprv sám a neskôr so Sanitkom. To už ale za nimi naskakujú do pálavy Vosky s Pandom a špliechajú sa s chalanmi na Slanici. Jeleň so Sanitkom sa nechali zlákať a začali špliechať obaja z jednej strany a takú nestabilitu Slanica neodpúšťa. Obaja sa ocitli pod vodou. Panda s Voskym sú spokojní so svojou záškodnickou činnosťou a my sa na brehu pučíme od smiechu. Sanitkovi s Jeleňom neostáva nič iné, len plávať k brehu. A Slanica? Tá si pekne pláve potopená, ale na hladine. Chalani ju na pálave dotiahli k brehu.

Ester sa nechce veľmi namočiť a trochu sa toho posledného prekoprcnutia zľakla. Nakoniec sme ju ale nahovorili, nech ide aspoň na pálavu s Pandom. Možno sa nechala prehovoriť a možno podľahla Pandovmu kormidelníckemu šarmu, to už nik nezistí, no nakoniec už pádlovali jedna báseň po šalkovskej priehrade.

Po čase sme si povedali, že už je dosť, a keď už slnko kleslo dosť nízko zbalili sme sa a vyrazili domov.

Fleur de Lis