DSC_0530

Rad Veľkej ryby in memoriam pre brata Šťuku

Dňa 23.2.2012 bol v Trenčíne z podnetu Hlavného kapitanátu vodných skautov na Slovensku udelený bratovi Štefanovi Androvočovi, skautským menom Šťuka, Rad Veľká ryba in memoriam za celoživotný rozvoj špecializácií Slovenského skautingu.

Brat Trysko – Ondrej Odokienko, člen HKVS:

Daniel Hevier ma raz na svojej stránke upozornil na film menom Big Fish (Veľká ryba). Prekvapivý na filme je jeho záver – smrť hlavného hrdinu, v ktorej sa premení na veľkú rybu. Film je o dôležitosti konca, pri ktorom divák – aj ten divák vlastného života – pochopí, že len vďaka koncu nadobúdajú veci svoj ozajstný zmysel.

Pri spomienke na posledné stretnutie s bratom Šťukom vidím pred očami jeho zbierku skautských odznakov, na ktorej som mu nedopatrením popichal palec. “Bol si švihák, Šťuka, a Tvoja krv vždy dravo prúdila pre veci, ktorými si žil. Plním si svoj dlh a do zbierky Ti aj s ostatnými, ktorí Ťa poznali, pridávam ešte jeden odznak – Veľkú Rybu. Tou si totiž vo svojom jazere bol.”

 

 untitled

Androvič Štefan Ing. arch. – Šťuka (*2.10.1930 – +19.2.2012)

Brat Šťuka sa narodil v Trenčíne 2.10.1930. So skautingom sa zoznámil prostredníctvom brata Františka Gašparíka a vstúpil ako vĺča do prvého oddielu ZJS RČS. Veľa si tam nezaskautoval, pretože oddiel v decembri 1938 zanikol. V Trenčíne ostali iba oddiely SKS, ktoré akosi prežili až do leta 1940, kedy sa tiež rozpadli, nakoľko sa nechceli začleniť do radov totalitnej Hlinkovej mládeže. Šťuka spomína „Pretože som tam mal kamarátov, v lete 1940 ma vzali na ich letný tábor, ale iba ako hosťa“.

Po skončení vojny vstúpil najskôr do 4., potom do 1. oddielu Slovenského Junáka v Trenčíne, už ako gymnazista. V roku 1947 sa stal účastníkom svetového Jamboree vo Francúzsku, nazvaného Jamboree mieru. S francúzskymi skautmi na ich lodi absolvoval z prístavu mestečka Biaritz plavbu okolo pobrežia do Pyrenejí a severného Španielska do Irunu. Tento zážitok bol podnetom k prestupu k tvoriacemu sa 1. oddielu vodných skautov v Trenčíne, ale pod vplyvom zhoršujúcej sa politickej situácie bol onedlho Slovenský Junák zlikvidovaný.

V časoch odmlky počas štúdia na SVŠT (Slovenská vysoká škola technická) nadväzuje osobný aj písomný styk s radom významných osobností skautingu a plne sa venuje zhromažďovaniu historických materiálov a dokumentov zo svojho mesta, regiónu a krajiny.

Rok 1968 motivuje br. Štuka k práci v obnovenom Slovenskom Junáku. Až do likvidácie vykonáva funkciu tajomníka trenčianskeho zboru, je účastníkom 3. Junáckeho snemu v Bratislave, absolvuje ÚLŠ v blatnickej doline. Po likvidácii Slovenského Junáka sa naplno venuje kontaktom s br. Jozefom Horkým a skupinou Arch Scout, ktorú Horký vedie. Spracováva rad dokumentov o histórii jednotlivých skautských organizácii na Slovensku a jeho srdcovú záležitosť Históriu trenčianskeho skautingu.

Na jar 1988 dáva podnet k založeniu skupiny oldskautov pre skautské zberateľstvo a históriu skautingu, ktorá pracuje v Trenčíne až do roku 1990, kedy ožíva skauting v celej republike. Úzko spolupracuje s vtedajším ilegálnym československým náčelníkom br. Jančekom – Maršálom a od roku 1988 sa účastní na Reunionoch Arch Scout, stáva sa členom Plajnerovho oddielu a predkladá tam spracovanie štúdie „Vznik skautingu na Slovensku a obdobie pred vznikom RČS“.

Svoje skúsenosti uplatňuje vo funkcii predsedu Historickej komisie pri náčelníctve SlSk. Súčasne obnovil 52. OS klub Junák považský v Trenčíne a viedol ho. Redigoval časopisy „Informácie o skautskom zberateľstve“ a „Trenčiansky skaut“. Prispieval do regionálnych novín a republikových skautských časopisov.

Bol účastníkom skautských snemov 1990, 1992, 1994, 1995, 1999. 5

Vydal publikácie „Letecký skauting; Európsky skauting; História Slovenských lesných škôl”. Spísal históriu vodného, katolíckeho, židovského skautingu a skauting RTJ a rad menších článkov. Stal sa inštruktorom Slovenskej ústrednej školy (SÚLŠ).

K jeho záľubám patrilo letectvo, o ktorom usporiadal rad prednášok a zberateľstvo – skautská filatélia, filografia a celý rad ďalších odborov. Bol jedným zo spoluautorov trojdielnej knihy Slovenské letectvo.

Jeho dlhoročná práca bola ohodnotená vyznamenaním:

Za skautskú vernosť II. stupňa

Skautská láska

a českým „Řádem čestné lilie v trojlístku” – strieborný stupeň.

Až do poslednej chvíle spolupracoval so Skautským múzeom v Ružomberku.

 

Rad Veľká ryba bol bratovi Šťukovi udelený Hlavným kapitanátom vodných skautov in memoriam do rúk Náčelníka Slovenského skautingu brata Vševeda.

 

Pár fotiek z poslednej návštevy 5.11.2011 trenčianskych skautov (i vodných) u brata Šťuku:

DSC_0530

 

 

 

 

 

DSC_0565